Život Prešova
online
online
Štefan Tóth, nestor folklórneho hnutia v SR, sa narodil pred 100 rokmi
29.04.2023 Rimavská Sobota
Dolná
Strehová/Bratislava 29. apríla (TASR) - Skúmal, analyzoval a
dokumentačne spracovával slovenský ľudový tanec. Zaoberal sa
kinetografickými problémami a venoval sa aj tanečnej pedagogike a
choreografii. Vytvoril tanečné písmo, položil základy teórie a metodiky
slovenského ľudového tanca. Patril k zakladajúcim členom tanečného
súboru Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK).
V nedeľu 30. apríla uplynie 100 rokov od narodenia Štefana Tótha, nestora folklórneho hnutia na Slovensku, choreografa, folkloristu a teoretika tanca.
Štefan Tóth sa narodil 30. apríla 1923 v Dolnej Strehovej. Od detstva prejavoval záujem o hudbu, hral na organe, klavíri, husliach a v rodinnej kapele na cimbal. Svoje nadanie rozvíjal aj na Maďarskom štátnom lýceu v Jászberényi, kde v roku 1943 získal učiteľský diplom. Škola bola nielen vzdelávacia inštitúcia, ale aj kultúrne centrum, kde študenti prezentovali a rozvíjali svoje hudobno-tanečné zručnosti.
Vzdelanie z oblasti tanca nadobudol na Štátnom konzervatóriu v Prahe, ktoré absolvoval v roku 1949. V tom istom roku vznikol aj SĽUK, ktorého bol Štefan Tóth zakladajúcim členom. Na tvorbe a programe SĽUK-u sa od jeho začiatkov podieľali významní slovenskí umelci. Prvý program vytvorili umelecký vedúci Pavol Tonkovič, hudobný skladateľ Alexander Moyzes, choreograf Štefan Tóth, dirigent Milan Novák, zbormajster Vojtech Adamec a návrhárka krojov Irena Tonkovičová.
V období rokov 1949 - 1951 pôsobil Tóth aj ako sólista, tanečník v Divadle Zdeňka Nejedlého v Ústí nad Labem. V rokoch 1951 - 1955 bol umeleckým vedúcim tanečnej skupiny SĽUK. V období 1951 - 1959 spoluzakladal Katedru tanečnej tvorby Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde pôsobil ako externý pedagóg ľudového tanca a katedru tiež viedol.
Od roku 1955 do roku 1962 bol pracovníkom folklórneho oddelenia Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied (SAV), kde sa venoval výskumu, analýze a komplexnej dokumentácii slovenského ľudového tanca. Nakrútil vyše 400 filmov s autentickými slovenskými ľudovými tancami. Vypracoval metodiku zápisu tanečného prejavu a napísal viacero teoretických publikácií ako Tanečné písmo (1952), Kinetografia (1960), alebo Dve tanečné písma - porovnávacia štúdia (1961).
Manželkou Štefana Tótha bola Dorothea Tóthová, rod. Bobáková, tanečnica, tanečná teoretička a pedagogička.
Choreograf, pedagóg, folklorista Štefan Tóth zomrel 10. októbra 1962 v Újezde u Brna v okrese Brno-vidiek. Pochovaný je v Bratislave.
V nedeľu 30. apríla uplynie 100 rokov od narodenia Štefana Tótha, nestora folklórneho hnutia na Slovensku, choreografa, folkloristu a teoretika tanca.
Štefan Tóth sa narodil 30. apríla 1923 v Dolnej Strehovej. Od detstva prejavoval záujem o hudbu, hral na organe, klavíri, husliach a v rodinnej kapele na cimbal. Svoje nadanie rozvíjal aj na Maďarskom štátnom lýceu v Jászberényi, kde v roku 1943 získal učiteľský diplom. Škola bola nielen vzdelávacia inštitúcia, ale aj kultúrne centrum, kde študenti prezentovali a rozvíjali svoje hudobno-tanečné zručnosti.
Vzdelanie z oblasti tanca nadobudol na Štátnom konzervatóriu v Prahe, ktoré absolvoval v roku 1949. V tom istom roku vznikol aj SĽUK, ktorého bol Štefan Tóth zakladajúcim členom. Na tvorbe a programe SĽUK-u sa od jeho začiatkov podieľali významní slovenskí umelci. Prvý program vytvorili umelecký vedúci Pavol Tonkovič, hudobný skladateľ Alexander Moyzes, choreograf Štefan Tóth, dirigent Milan Novák, zbormajster Vojtech Adamec a návrhárka krojov Irena Tonkovičová.
V období rokov 1949 - 1951 pôsobil Tóth aj ako sólista, tanečník v Divadle Zdeňka Nejedlého v Ústí nad Labem. V rokoch 1951 - 1955 bol umeleckým vedúcim tanečnej skupiny SĽUK. V období 1951 - 1959 spoluzakladal Katedru tanečnej tvorby Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde pôsobil ako externý pedagóg ľudového tanca a katedru tiež viedol.
Od roku 1955 do roku 1962 bol pracovníkom folklórneho oddelenia Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied (SAV), kde sa venoval výskumu, analýze a komplexnej dokumentácii slovenského ľudového tanca. Nakrútil vyše 400 filmov s autentickými slovenskými ľudovými tancami. Vypracoval metodiku zápisu tanečného prejavu a napísal viacero teoretických publikácií ako Tanečné písmo (1952), Kinetografia (1960), alebo Dve tanečné písma - porovnávacia štúdia (1961).
Manželkou Štefana Tótha bola Dorothea Tóthová, rod. Bobáková, tanečnica, tanečná teoretička a pedagogička.
Choreograf, pedagóg, folklorista Štefan Tóth zomrel 10. októbra 1962 v Újezde u Brna v okrese Brno-vidiek. Pochovaný je v Bratislave.
0
www.ZIVOTPO.sk
